Druhá funkcia jódu je jeho úloha pri tvorbe určitých špecifických tkanív.
Okrem samotnej štítnej žľazy je jód nevyhnutný hlavne pre tkanivá prostaty, vaječníkov a prsníkov. Teda presne tie orgány, u ktorých sa za posledných 80 rokov dramaticky zvýšil výskyt rakoviny.
Okrem uvedených orgánov sú to ďalej krv, lymfatické uzliny, kosti, hrubé črevo, pľúca, močový mechúr, obličky a koža. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj tu nastal v poslednej dobe výrazný nárast rakovinových ochorení.
No a napokon je tu tretia, zrejme najdôležitejšia, no najmenej známa funkcia jódu. Je ňou špecifická úloha pri apoptóze, teda riadenej smrti buniek.
Ak má telo nedostatok jódu, potom staré či poškodené bunky nezaniknú, ale sa začnú nekontrolovane množiť.
Viem, viem, mnohí z vás teraz krútite hlavami a na jazyk sa vám tlačí nasledujúca otázka:
Akýže nedostatok jódu, veď ten sa dnes pridáva do soli?!
To máte pravdu, do soli sa pridáva, preto sa aj soľ dnes nazýva „jódizovaná“. Dokonca sa kedysi pridával aj do múky a potom ste mali extra jód aj z tohto zdroja.
Ale, je tu jedno ale… Teda skôr dve „ale“.
Prvým „ale“ je to, že jód sa v múke vymenil za bróm, pretože takáto múka má lepšie vlastnosti pri pečení, cesto s ňou drží lepšie pokope.
Okrem toho sa v poslednej dobe začali bromidy pridávať do veľkého množstva iných potravín, liekov či spotrebného tovaru. Dokonca, keď si kúpite nové auto a chvíľu v ňom posedíte, tak do seba nadýchate nemalé množstvo bromidov.
V čom je problém brómu?
Jeho hlavný problém spočíva v tom, že patrí do tej istej chemickej skupiny ako jód. No a chemické prvky z rovnakých skupín majú tú vlastnosť, že v chemických reakciách sa správajú podobne. Jeden nahrádza druhý.
V biológii človeka to znamená, že bróm sa bude viazať na tie isté receptory ako jód.
Inými slovami, bróm vytláča jód z účasti na biochemických procesoch, ktoré boli rezervované práve pre prospešný jód.
Takže, aj keď teoreticky máte dostatok jódu, tým, že sa v organizme nachádza jeho konkurent, tak tento jód sa nedostane tam, kde by mal. Výsledok sa prejaví presne tak, ako keby ste ho mali nedostatok.
A bude to ešte horšie…bróm totiž nie je jediný konkurent jódu
Ak sa zadívate do Mendelejovej tabuľky prvkov na skupinu 17, nájdete tam zopár ďalších zaujímavých prvkov ako napríklad fluór a chlór.
Za bežných okolností sa žiadný z týchto prvkov v prírode nevyskytuje v príliš veľkom množstve.
Ak sa ale pozriete na dnešný „moderný“ svet, tak zrazu zistíte, že napríklad chlór sa pridáva do vody z vodovodu, vody v bazénoch a podobne. Fluór, ako zlúčenina fluoridu sodného, sa pridáva napríklad do zubných pást.
Chlór vo vode nie je zlúčený so žiadnym iným prvkom, takže sa môže ľahšie naviazať v organizme na receptory jódu.
Fluorid sodný a bromidy môžu ďalej v tele podliehať chemickým reakciám. Ak sa pri nich uvoľní fluór alebo bróm, tak opäť môžu tieto prvky zaujať miesto náležiace jódu.
Možno vás teraz napadne, ako je to s kuchynskou soľou (chloridom sodným), veď tá predsa tiež obsahuje chlór. Je tento chlór nebezpečný?
V porovnaní s chlórovanou vodou, pri kuchynskej soli uvoľnenie chlóru zvyčajne nehrozí, pretože ten sa hneď naviaže s vodíkom a spolu vytvoria kyselinu chlorovodíkovú, ktorú máme v žalúdku.
Avšak v prípade brómu a čiastočne aj v prípade fluóru, telo pre tieto prvky nemá žiadne racionálne využitie.
Po tom, ako dôjde k ich uvoľneniu v chemických reakciách, budú sa v organizme voľne „potulovať“. Následne buď zreagujú na iné molekuly, vylúčia sa, prípade sa naviažu na jódové receptory v tkanivách.
Aké je teda riešenie?
Riešenia existujú dve. Jedno ideálne, ale ťažko dosiahnuteľné a druhé menej ideálne, no ľahšie realizovateľné.
1. Obmedziť príjem škodlivých prvkov brómu, fluóru a chlóru (chloritanov)
Toto riešenie by bolo lepšie, ale uznávame, v dnešnej dobe je ťažko realizovateľné, keďže tieto prvky sa vyskytujú takpovediac všade.
Preto sa aspoň, v rámci možností, snažte robiť čo sa dá – kúpte si zubnú pastu bez flóru, nekupujte si nové auto každý rok (tí z vás, čo si to môžu dovoliť), minimalizujte kontakt a výskyt kobercov (pridávajú sa do nich brómové spomaľovače horenia).
Čo sa týka chlórovanej vody, tak kupovanie vody vo fľašiach nie je riešenie, lebo plastové fľaše obsahujú vlastné „chuťovky“.
Pri pití vody z vodovodu ju nechajte na čas odstáť, nech z nej vyprchá čo najviac chlóru. Tiež pouvažujte o používaní vodných filtrov, ktoré vedia chlór odfiltrovať.
No a napokon si dávajte pozor aj na potraviny a lieky. Vždy si skontrolujte, či v nich nie je pridaný bróm alebo fluór.
2. Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore (alebo Ako zvýšiť príjem jódu)
Možno sa teraz pýtate, že ako pomôže zvýšenie prísunu jódu za situácie, keď sa už aj tak v tele nachádzajú hore menovaní nepriatelia?
No, ak sa už nepriateľov nedokážeme zbaviť, tak sa ich pokúsme aspoň prečísliť.
V prípade, že množstvo koncentrácie jódu v organizme výrazne stúpne, tak v bitke o voľné „stoličky“ (receptory) na nich logicky zasadne viac jódu.
Samozrejme, nejaké receptory získajú aj ostatné halogenidy (bróm, chlór a fluór), avšak už nie toľko, ako predtým. Teda pôjde tu viac-menej o hru čísel.
Viac jódu bude znamenať jeho väčšiu šancu na úspech. Nie je to síce dokonalé riešenie, ale postačujúce v danej situácii.
Dávkovanie jódu
Odporúčané denné dávky kódu podľa konvenčnej medicíny sú 150 mikrogramov (µg).
Tie sú však metabolickou medicínou, kvôli dôvodom uvedeným v predchádzajúcom úseku, dnes už považované za nedostatočné.
V USA sa robili testy a zistilo sa, že až 95% ľudí tam nedosahuje ani tieto nízke úrovne. Je preto možné sa domnievať, že situácia v Európe bude veľmi podobná.
Takže, aké sú odporúčané dávky uvádzané inými zdrojmi? Tie sa výrazne líšia, tuto uvedieme niekoľko názorov:
Podľa známeho amerického lekára zaoberajúceho sa alternatívnou medicínou, Dr. Mercolu je to 400 µg
Konvenčnou medicínou uvádzaná maximálne dávka nespôsobujúca žiadne problémy je 1100 µg (1.1 mg)
Podľa Dr. Sircusa, svetového odborníka na jód, je bezpečná hranica 10000 µg až 200000 µg (10 mg až 200 mg)
Iní výskumníci vravia o 3000 µg až 6000 µg (3 mg až 6 mg)
Konvenčná medicína uvádza, že pri nadmernom príjme jódu existuje riziko vzniku zvýšenej funkcie štítnej žľazy (hypertyreóza). V roku 1948 bola urobená jedna štúdia, ktorá na toto riziko poukázala a nazvala ho Wolff-Chaikoffov efekt.
Problém bol, že šlo o neodborne prevedenú štúdiu, ktorá nebola nikdy zopakovaná a teda ani nikdy overená. Jej závery boli tiež len hypotetické.
Testy jódových terapií
V minulosti sa uskutočnilo zopár zaujímavých testov s jódom pri liečbe rakoviny i iných ochorení.
Napríklad, v roku 2003 Dr. Zhang ukázal, že podávanie jodidu draselného zvrátilo rakovinu pri pokusoch na myšiach, ktorým podával ekvivalent 100 mg jódu počas 20 dní.
V roku 1993 Dr. Ghent indikoval 1368 pacientom 5 mg jódu bez toho, aby sa u nich vyvinuli príznaky hypertyreózy. Touto terapiou bol schopný zvrátiť fibrocystickú chorobu prsníkov.
Zrejme najdôležitejšia štúdia bola urobená medzi rokmi 1997 až 2005, v ktorej tím lekárov Dr. Abraham, Dr. Brownstein a Dr. Flechas na 4000 pacientoch testovali dávky 12,5 mg až 100 mg jódu denne.
Len u troch pacientov sa objavili nežiaduce reakcie, ale aj tie zrejme boli v dôsledku alergie na niektoré prídavne látky obsiahnuté v jódových tabletách.
Pri tejto štúdii dosiahli výrazné zlepšenie fibrocystickej choroby prsníkov, zníženie potreby inzulínu u cukrovkárov, zníženie migrén, výrazné obmedzenie potreby podávania liekov pri zníženej funkcii štítnej žľazy a dokonca i úplné vyliečenie fibromyalgie.
Touto štúdiou sa vedci snažili dokázať, že v Japonsku je výrazne nižší výskyt rakoviny prsníkov i prostaty a celková dĺžka života lepšia ako v USA preto, lebo ich priemerný denný príjem jódu je až 13,8 mg.
Takýto vysoký príjem jódu dosahujú Japonci hlavne konzumáciou plodov mora a rôznych morských rias, ako napríklad kelp či planktónu z tropických jazier spirulina. Obsah jódu v spiruline však výrazne kolíše, pretože závisí od konkrétneho miesta odkiaľ pochádza.
Dobrým zdrojom jódu je aj jódová tinktúra podávana transdermálne (cez pokožku), najlepšie v okolí štítnej žľazy.
