Komunistický režim poslal Bedřišku Synkovú roku 1954 za mreže na niekoľko rokov. Napriek tomu Česi druhého septembra 1957 začínajú platiť jednokorunovou mincou s jej podobou.
Jej príbeh sa dostal aj k Márii Uchytilovej, sochárke a zamestnankyni umeleckej školy, kde Bedřiščina matka rozprávala o osude svojej dcéry. Mária Uchytilová, ktorá k režimu chovala rovnaký odpor, sa rozhodla vzdať poctu nielen Bedřiške, ale všetkým, ktorí trpeli pod komunistickou nadvládou. Prihlásila sa do súťaže o návrh novej korunovej mince a vytvorila podobu dievčaťa tipujúceho lipu, ktorá bola inšpirovaná fotografiou Bedřišky Synkovej.
Hoci návrh Márie Uchytilovej nebol pôvodne vybraný, zaujal vtedajšieho ministra financií natoľko, že sa napriek nesúhlasu poroty presadil. Korunová minca s touto podobou potom bola vydaná a stala sa najdlhšie používaným platidlom v dejinách československého mincovníctva.
Minca bola v obehu až do roku 1992, a tak ľudia nevedomky nosili vo vreckách symbol odvahy a odporu proti nespravodlivosti. Bedřiška Synková bola nakoniec z väzenia prepustená v roku 1959 a neskôr sa dozvedela o svojom zvečnení na minci.
Jej príbeh však zostal skrytý až do doby dlho po zamatovej revolúcii, keď sa konečne dostal na verejnosť. Príbeh Bedrišky Synkovej a Márie Uchytilovej je pripomienkou, že aj za najtemnejších časov existuje odvaha a túžba po spravodlivosti, ktoré môžu prežiť aj v malom reliéfe na minci, ktorá denne prechádza mnohými rukami.
