Kúzlo nevyhaslo
Freddieho spolužiaka, Jerryho Hibberta fenomenálny úspech Queenov nikdy neprekvapoval: „Freddie, ale aj ostatní členovia kapely na to jednoducho mali. Ohromné muzikanstvo, ale aj vysoký podiel inteligencie a jasný cieľ, z nich spravil hviezdy. Freddie bol nesmierne inteligentný človek. Všetci boli takí. Ich inteligencia sa odráža v kvalite ich hudby. A práve to ju robí nesmrteľnou.“
Freddieho nešlo zastaviť. Túžil toho po svojej smrti zanechať tak veľa, ako to len šlo. Bez ohľadu na dochádzajúce sily a energiu, pracoval nesmierne statočne a húževnato. Brian May o chvíľach ich poslednej spolupráce povedal: „Myslím si, že v kútiku svojej duše veril, že sa stane zázrak. Všetci sme v to dúfali. Nikdy som ho však nevidel, že by sa zosypal.“
Nahrávanie Freddieho labutej piesne „Mother Love“ bolo podľa Maya extrémne dojemné. „Hodil do seba pár vodiek a išiel do toho. Môžete to počuť na nahrávke, kde sa priam vznáša do neuveriteľných výšok. Človek, ktorý ledva stojí a má príšerné bolesti, žiadne svalstvo iba vyprchajúca energiu. A vy zrazu cítite tú silu, cítite tú vôľu, ktorá v ňom stále žije!“
Rocker, ktorý svoje pocity nikdy nedával najavo bol zmierený s tým, že musí zomrieť. Raz predsa musí každý. Bral to ako fakt. Krátko pred svojím koncom v sebe objavil nenaplnenú potrebu maľovať. S vedomím blížiaceho sa konca chytil štetec a snažil sa namaľovať svoju milovanú mačku Dalilah. Ukázalo sa, že už to nedokáže, píše Jonesová.
Krátko na to oznámil svojim priateľom, že už nebude ďalej brať lieky. „Prestal brať všetko okrem liekov proti bolesti,“ hovorí jeho priateľ Peter Freestone. „Nikdy nehovoril o svojom konci ako o niečom, z čoho by mal mať strach. Nikdy nedovolil, aby smrť prevzala kontrolu nad jeho životom. Najhoršie na celej situácii bolo, že vidíte umierať priateľa a viete, že na celom svete nie je nič, čím by ste mu mohli pomôcť.“
Hudba, ktorá v ňom zostala, už nikdy nezaznie, čo bola jedna z vecí, ktorá Freddieho mrzela najviac. „Mal v sebe toľko hudby!“ Povedal Freestone.
Freddie vedel, že je koniec a podľa toho sa rozhodol zariadiť. Začal odmietať ľudí. Veľa z nich už jednoducho nechcel vidieť. Krátko pred koncom dokonca neprijal vlastných rodičov. Neprial si, aby ho ktokoľvek videl v takom desivom stave.
Peter Freestone posledné chvíle s Freddiem opisuje takto: „Do hrudníka mal zavedenú kanylu, vďaka ktorej sme mu mohli podávať lieky.“
Pár hodín pred smrťou vyšlo v médiách oficiálne vyhlásenie, že hviezda má AIDS. Prestal jesť a piť, napriek tomu sa domnieval, že mu jeden-dva týždne ešte zostávajú. Odmietal akúkoľvek ľútosť a podľa slov jeho najbližších bol v ten deň neuveriteľne statočný.
O 24 hodín bol mŕtvy.
V deň Freddieho konca jeho milovaná mačka Dalilah nespala spolu s ním v posteli. Freddie ju túžil pohladiť, čo sa mu za pomoci asistenta podarilo. „Keď to urobil, vyzeralo to, akoby prejavil záblesk poznania!“ Hovorí Freddieho priatel Dave Clark. Chvíľku na to potreboval ísť na toaletu. Kým mu priatelia stihli pomôcť, Freddie mal premočené pyžamo. „Chceli sme ho prezliecť skôr, ako sa zobudí,“ spomína Dave. Nestihli. Zomrel.
Spolu s Freddiem Mercurym odišiel talent, aký sa rodí raz za sto rokov. Vďaka obrovskému talentu, aký v sebe niesol spolu s hodnotami, ktoré vyznával, sa stal symbolom večnosti, po ktorej tak túžil.
Ktovie, ako by vyzeral hudobný priemysel s Freddiem Mercurym v súčasnosti. V dobe Instagramu a pseudohviezd by prežil asi len ťažko. Na margo svojej budúcnosti krátko pred smrťou povedal: „Viete si predstaviť starého Freddieho Mercuryho? Určite by som nechcel behať 50-ročný po stejdži. Veď by to bolo smiešne!“ … „a neplačte! Choďte ďalej svojím životom, od toho predsa na svete ste!“
