V detstve sme jazdili v autách bez bezpečnostných pásov a airbagov. Fľaštičky s liekmi nemali bezpečnostné uzávery, dvere často neboli zamknuté a skrinky neboli zamknuté vôbec.
Vodu sme pili z náustku na rohu, nie z plastových fliaš. Nikomu by ani nenapadlo jazdiť na bicykli s helmou. Tá hrôza!
Strávili sme hodiny zostavovaním najrôznejších vozítok z lopatiek a koliesok od kočíkov, a až keď sme sa rútili z kopca, spomenuli sme si, že na nich nemáme brzdu. Až keď sme takto niekoľkokrát vleteli do tŕnitých šípkových kríkov, uvedomili sme si, že bez bŕzd to nie je ono.
Ráno sme vyrazili z domu a po škole sme sa hrali niekde vonku. Vracali sme sa domov, keď sa rozsvietili prvé lampy. Celý deň nikto nevedel, kde sme. Mobilné telefóny neexistovali.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
