Škola je miesto, z ktorej si väčšinou odnášame pomerne slušnú zásobu vedomostí. Často sa však stáva, že študenti zoberú informáciu z učebnice ako neotrasiteľný fakt a ďalej už o nej nepremýšľajú. Až oveľa neskôr potom zistia, že pravda môže byť máličko iná.
Najprv je nutné podotknúť, že si určite nemyslíme, že by cieľom učiteľov a učebníc bolo podávať nám mylné informácie. Učitelia aj učebnice sa svojim študentom snažia odovzdávať vedomosti tak, aby boli čo najviac zrozumiteľné a aby si ich žiaci pokiaľ možno zapamätali. A práve vďaka tomu sa môže stať, že prednášajúci niektoré informácie skreslí alebo nevysvetlí okolnosti, ktoré by mohli určitú udalosť hádzať do úplne nového svetla. A nesmieme tiež zabudnú na fakt, že vedci a odborníci nelenia a stále prichádzajú s novými objavmi a poznatkami, ktorým však chvíľku trvá, než sa do povedomia verejnosti a učebníc prebojujú.
Tak napríklad taký Alexander Graham Bell a Thomas Alva Edison. Títo páni boli dlhé roky považovaní za vynálezcu telefónu a žiarovky. Je to ale skutočne tak, alebo prvenstvo objavu patrí niekomu inému?
A čo Albert Einstein? Aj napriek tomu, že sa jedná pravdepodobne o najvýznačnejšieho vedca všetkých čias, ani on sa neubránil tvrdeniu, že vraj kedysi prepadol z matematiky. Zakladá sa informácie na pravde? Napovieme vám – Albert Einstein si z matematiky ani fyziky rozhodne neodnášal jedničky. Ale ako to bolo naozaj?
Albert Einstein: Jeho životopis začína problémami v škole
Malému Albertovi už od útleho veku nevyhovoval spôsob školského vzdelávania. Neznášal prísnosť na nemeckých školách. Bezduché lipnutie na zavedených postupoch ho iritovalo aj neskôr na univerzite.
Že Einstein prepadal z matematiky, je vraj len výmysel. Z matematiky aj fyziky vždy prospieval na výbornú a pred svojimi spolužiakmi mal veľký náskok vďaka samoštúdiu.
Prvýkrát ho nevzali na univerzitu kvôli medzerám vo francúzštine, neskôr si látku doplnil a bol prijatý na polytechniku vo švajčiarskom Zürichu.
Po štúdiách na polytechnike v Zürichu nemohol nejakú dobu nájsť uplatnenie na žiadne univerzite, a prijal preto miesto na švajčiarskom patentovom úrade v Berne. Pri práci úradníka mu zostávalo dostatok voľného času, aby sa venoval aj vedeckej činnosti. V roku 1905 obhájil doktorát a prežil najúspešnejšie rok svojho života.
Aký bol Albert Einstein človek?
Podľa niektorých zdrojov mohol trpieť Aspergerovým syndrómom. Za úspechy v matematike a fyzike vďačil vysokému IQ. Niektorí mu však vyčítajú nedostatky v emočnej a sociálnej inteligencii. Na druhej strane ale býva popisovaný ako priateľský človek a pacifista. Bol vegetarián, nechcel jesť zabité zvieratá. V staršom veku sa prejavoval ako typický roztržitý profesor. Bol predovšetkým fenomenálny vedec. V úlohe manžela a otca skôr zlyhával.
Obrovská popularita Alberta Einsteina
Všeobecná teória relativity zabezpečila Einsteinovi post celosvetovej uznávanej vedeckej celebrity. Obľúbili si ho média a jeho tvár tak poznal už prakticky každý. Dostal sa na bankovky aj poštové známky.
„Albert Einstein“ je dokonca registrovanou obchodnou známkou. Výťažok z poplatkov si nárokuje Hebrejská univerzita v Jeruzaleme, ktorú Einstein podporoval.
Einsteinove meno nesie fotochemická jednotka Einstein, bol po ňom pomenovaný chemický prvok einsteinium a tiež planétka 2001 Einstein. O živote Alberta Einsteina bolo publikovaných veľa kníh a natočené rôzne hrané aj dokumentárne filmy. Vznikla o ňom aj opera.
Ak sa vám článok páčil nezabudnite ho zdieľať a ak poznáte viac zaujímavostí z jeho života podeľte sa s nimi v komentároch 🙂
